^Back To Top

  • Passau, Wienn, Plzeň, Cheb, ...

    - zahraničné cykloakcie, Merida Bike Adventure, Nova Author Cup, Salzkammergut trophy...

  • cyklotúra úcty - Hejce

    - jarná cyklotúra úcty Trebišov – Hejce a späť. Spojená je s položením vencov k pomníku 42 vojakov, ktorí zahynuli pri leteckej katastrofe pri návrate z mierovej misie v Kosove a pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny..

  • Tokaji, Füzer, Kalandpark, ...

    - výjazdy do susedného Maďarska

Saturday, 22. July 2017

momentálne je pripojených

Práve tu je 11 návštevníkov a žiadni členovia on-line

rrart studio 00401 

 

bike letak-copym

 

športové okuliare

opti24 logo header

 

V piatok na Zlatých pieskoch, čas 8:45, ako ináč len my a naše žiletky. O tomto čase chýbal aj „Efa so svojim personálom“. Dorazil a s ním začali postupne prichádzať pacienti s rovnakou diagnózou. Zaregistrovaní s dresom a štartovým číslom sa s našimi tátošmi  poberáme do chatky, ktorá ešte od čias komunistov nevidela žiadnu úpravu (celý komplex je v smutnom stave!). No čo už, jedná noc sa tam dá prežiť, v prítomností nejakej tej pavučinky a jej majiteľa :) . Po čase sme traja, našu dvojku doplnil spolubývajúci Fero.

 

Obedňajší čas sme klasicky strávili „ U zlatého vodníka“ s ich veľkými porciami. Najedení rozmýšľame, že si dáme poobedňajšiu siestu.
V podvečer sa mi zdalo čudné, že je akosi pokojne oproti minulým ročníkom. Zaregistroval som oveľa menší pohyb cyklistov a návštevníkov v minulých ročníkoch. Aj otvorenie sezóny asi ešte nepodliehalo piatku. V duchu sme sa tešili, že noc bude pokojná. Decibely z diskotéky síce nesklamali, no v noci nám už nikto neklopal na dvere. Viac než zrejme je, že sa aj tak nedá poriadne vyspať, keďže budíček bol 3:30. Hoci to Fero vyriešil štupľami v ušiach, aj tak od radosti z dobrého spánku nevyskakoval.


Asi dve hodinky pred budíčkom som sa zobudil na silný dážď. Pomyslel som si: „ no super, už len to nám chýbalo“. Našťastie prestalo pršať a predstava, že  budeme ako menšie prasiatka bola viac než istá. Navliekame cyklo handry a odchádzame na štart. Kto, mal návleky na nohy a blatník (ja to nosím už ako talizman), mal trochu menej „ sajrajtíku" na chrbte a tretrách. Z megafónu počuť odpočítavanie, zapínam cyklopočítač, zacvaknem tretry a poďme.... V Slovenskom Grobe je cesta miestami polosuchá. Kým sme došli po 60km na prvú zastávku, cesty boli suché. Bolo načase zhodiť blatník a neoprény. Pokračujeme po R1 okolo Nitry, schádzame na starú Zlatomoraveckú, kilometre pribúdajú celkom v pohode, nakoľko sa ide v pelotóne. Poniektorí jedinci si mysleli, že sú v pelotóne sami. Neustále predbiehanie a tlačenie sa dopredu, bolo úchvatné. Netuším, čo si tým (tam) chceli dokazovať. Tiež predbiehanie z pravej strany nemalo obdoby, hoci je to v pelotóne dovolené, no riskovať pád na krajnici plnej drobných kamienkov, „ nie ďakujem". Je 129-ty kilometer, stojíme asi s hodinovou pauzičkou na Zubore. Bageta už bola žiadaná aj u mňa, hoc toho veľa nezjem. Jasný smer Kozárovce, kde sa priemerka začala ako zvyčajne dvíhať nad 35km/hod. Za Žarnovicou veľa nechýbalo, aby som skončil tak ako jeden starší pán pred mojimi očami na zemi, keď v zákrute vyšiel na šotolinu. Cestný lišaj na ľavom lakti ho neminul. Ustal som to a pokračoval. Hronská Dúbrava je v poradí treťou zastávkou. Doplnenie tekutín do bidónov a niečo pod zub. Pokračujeme cez Banskú Bystricu smerom na Staré hory. Rýchlosť pri stúpaní dosahovala hodnoty 40km/hod  . Dosiahnutie asi 14-člennej skupiny a jej následné ťahanie na špici niekoľko kilometrov, ma mierne zlostilo. Mohol som sa ja otáčať, či niekto nevystrieda. Nenašiel sa taký. Podarilo sa mi odlepiť od nich. Predo mnou ďalšia skupinka, aj od tých som sa akosi odpojil.


Konečne som uvidel usporiadateľa, Donovaly som zvládol. Polievka a polovica špagiet úplne stačili, viac sa mi nežiadalo. Kofola ani nestihla zasyčať a už jej nebolo. Cyril s Ferom to zmákli tiež. Schádzame do Liptovskej Osady, kde sa čaká na zvyšok pelotónu. S dosť veľkým náskokom si chlapci ešte objednali kávičku. Došiel Efa, môžeme vyraziť. Rýchly presun do Ružomberka, Partizánska Ľupča a sme v Liptovskom Mikuláši.  Od Demänovskej jaskyne slobody, mal každý zelenú na prekonanie samého seba a siahnutie si na dno svojich síl. Posledných 7km stúpania zo začiatku ubiehalo celkom svižne. Dostal som sa do prvej štvorky, z ktorej po čase ufujazdil jeden pacient. Zaujímavé bolo, že sme traja ťahali až do posledného 1,5 kilometra. Ja som šiel ďalej svojim tempom, no jeden z trojice nás nechal. Len niekoľko metrov pred cieľom som ostal sám. Konečne vidím hotel Junior. Posledné tri šliapnutia. „Fúú-ha“ ďalší ročník za mnou. Vydýchanie a schádzam morálne podporiť Cyrila. Heh, aj také hlášky sa ozývali „ten má ešte málo?“  . Asi necelé dva kilometre sa v zákrute objavil môj parťák. Spolu sme to za pokriku divákov dotiahli k hotelu Junior. Vytúžená sprcha a večera boli neodolateľné. Radler po večeri uhasil náš smäd a šup do večných lovíšť.


Počasie nám v podstate prialo až na ten začiatok (už po 60km sme na to zabudli), slniečko sa schovávalo miestami pod mraky a teplota bola celkom priateľna. Naše žiletky nesklamali ani na okamih. Nepoznačený cestnými lišajmi odchádzame domov. Nedá mi nespomenúť dvojicu na tandéme, kde jeden z nich bol nevidiaci. To čo dokázali spolu je až neuveriteľné ako im to obom šliapalo! Boli zohratí a takmer celých 315km na špici. Na jednu vec som zabudol a to, že sám veľký Jožko „EFA“ sa svojím pedálovaním nemohol zúčastníť tejto jeho-našej akcie zo zdravotných dôvodov. No aspoň nesklamal ako doprovod na motorke svojím vytrubovaním a upozorňovaním  .

 

FOTO:
http://morar.zenfolio.com/p985345324
https://picasaweb.google.com/113400454931241399357/Cyklomaraton2013
RR 2013

<< späť

Copyright © 2013. www.cyklotv.sk  Rights Reserved.